Bailey sa narodil ako jeden z desiatich. Veľké vrhy sú pri vlkoch netypické, no šťastena sa na toto drobča vtedy prvý raz usmiala. A to tak, že ho kydla na svet spolu s 9 ďalšími malými faganmi, s ktorými musel prvé týždne zdieľať mamino teplo, lásku, a dokonca aj mlieko, ktorého teda mala naozaj žalostne málo. Počas príbehu sa dočítate, že to nebolo posledný raz, čo si z neho niekto tam hore rozhodol spraviť dobrý deň, no teraz poďme pekne po poriadku.
Ako jeden z hory nenažraných a pojašených šteniat veľmi skoro zistil, že štastie praje mrštným. Hoci jeho rodičia robili čo mohli, jedla akosi nebolo nikdy dosť, a teda ani jednu z deciek si nemohlo dovoliť otáľať, a už vôbec nie byť vyberavé. Práve tu sa v Bailym zakorenila akási nevôla deliť sa, a možno aj tá jeho pažravosť. Predsa len, i teraz by radšej zožral ulovené jeleňa sám, a preležal tri dni v nore s bolesťou žalúdka, ako keby sa s ním mal s niekým podeliť.
I napriek tomu však považuje svoje detstvo za viacmenej pekné. Ako nízko postavený pár vo svorke si jeho rodičia moc vyskakovať nemohli, avšak dali svojmu húfu detí všetko, čo im videli na očiach. Život s 10 súrodencami ho naučil mnohé - ako zaspať pri vreskote a kňučaní, ako efektívne zhodiť vlastnú vinu na iného, ale taktiež z neho spravil introverta. Predsa len, existovať s takou kopou deciek nie je sranda, takže sa Bailey ako malý veľmi rýchlo naučil, že po dlhom dni je odpočinok v tichu, pri žblnkote potôčika, ďaaaleko od svojej rodiny, najlepší spôsob, ako sa zrelaxovať.
Ak ste si mysleli že 10 šteniat je celkom bolestivá myšlienka, trochu im v tej myšlienke pridajte na veku. Čo dostanete? 10 ukričaných, lakomých pubertiakov. Sranda, však? A Bailey bol práve ten, ktorý teda časom do krásy nerástol. Zatiaľ čo ostatní jeho súrodenci vyzerali ako úplne normálni mladí vlci, Baily rástol do výšky, a akoby z neho ubúdalo na šírke. Samá ruka a samá noha, stal sa terčom posmechov ako jeho súrodencov, tak aj iných vlkov vo svorke jeho veku. Bol síce vysoký, často krát aj vyšší ako ostatní, no jeho nevyvážené miery mu uberali aj na autorite, ktorú vôbec nemal.
Napriek tomu, že mu ich komentáre a posmešky skutočne prekážali, včas pochopil, že ak sa bude smiať s nimi, prestane ich to baviť rýchlejšie, ako keby sa mal proti nim brániť. Táto jeho stratégia mu síce pomohla v mladosti, no zachoval si ju aj do dospelosti, a málokedy dá na známosť, ak ho niečo urazí či zraní.
Pochopiteľne, Bailey netrávil veľa času v spoločnosti iných vlkov. Nevadila mu, avšak počas mladosti si našiel veľa záľub, na ktoré nikoho nepotreboval. Jednou z nich bol hmyz. Nezvyčajné, avšak hľadanie a spoznávanie rôzneho hmyzu sa pre neho stalo koníčkom, a čoskoro bol pyšným majiteľom slušnej kolekcie pekných (a mŕtvych) chrobáčikov. No, teda kým mu ich nezožral jeho brat.
Dospelosť pre neho začala momentom, kedy mu do večných lovíšť odišla jeho matka. Tá mu bola po celé jeho detstvo oporou, a i napriek tomu, že svoju pozornosť delila medzi 10 detí, sa Bailey nikdy necítil byť zanedbaný. Jej smrť ho ranila, a začala jeho cestu, ktorá neskôr smerovala práve ku jeho odchodu z rodnej svorky. Ťažko povedať, prečo v nej vlastne ostával po tejto udalosti tak dlho. Nič ho tam nedržalo, okrem strachu z neznáma. So svojim otcom si nikdy práve nerozumel, a súrodencov prestal riešiť už dávno. A narozdiel od veľa z nich si nenašiel v rodnej svorke ani svoju prvú lásku.
Odísť sa rozhodol vo veku 3 rokov, kedy sa vo svorke strhla väčšia dráma, akú bol ochotný tolerovať. Vôbec sa neplánoval miešať do sporov jeho ambiciózneho brata s miestnou alfou, či byť odpravený z tohto sveta v prípade, že drahý braček prekročí hranicu a zatratí tak celú rodinu. Doteraz si nie je celkom istý, či bol jeho odchod dobrovoľný, alebo odišiel zo strachu, avšak narozdiel od veľa vecí vo svojom živote je to rozhodnutie, ktoré príliš neľutuje. Zistil totiž, že je vlkom stvoreným pre život osamote. Potulky mu robili priam radosť, a rýchlo zistil, že vrátiť sa skutočne neprichádza do úvahy.
Dnes je z neho celkom fešný mládenec. Zo svojej vtipnej puberty už nasťastie vyrástol, nabral dokonca aj nejaký ten sval, a spolu s kučeravou srsťou vyzerá naozaj k svetu.
